LIL Opava 2012

V sobotu 8.9. sme sa o deviatej hodine ráno vybrali pre niektorých posledný, no pre nás ďalší pretek v tejto sezóne. Stretávka bola klasicky pred hypermarketom tesco. Posádku auta tvorili dvaja vodiči a to ujo Eugen, ktorý nás do Opavy odviezol a ujo Miro, ktorý nás z Opavy doviezol. Ďalej to bola teta Janka, Adam, Paľo, Kika, Claudika a nakoniec ja Danny. Keď sme už boli všetci zvítaný, tak sme nastúpili do našej dodávky a vydali sa na cestu. Zo začiatku to vyzeralo ešte celkom nudne, každý bol ešte čerstvo prebudený. O ani nie hodinu sa to zmenilo, predná časť auta sa začala rozprávať a zadná časť ožila puberte. Ako hodiny plynuli tak aj cesta ubiehala až sme sa zastavili na obed na našom obľúbenom salaši Krajinka, ktorý bol preplnený ľuďmi. Najedli sme sa a pokračovali v ceste. Kika pomaly zaspávala z hudbou v ušiach, Adam s Paľom počúvali hudbu a dospeli sa naďalej rozprávali. Ja a Claudia sme mali vlastnú zábavku. Predsa musel niekto aj otravovať ostatných a hlavne Paľa. Cesta nám ubehla celkom rýchlo až sme boli v Opave. Ubytovali sme sa a počkali ešte na Claudikinho otca Gyuriho, ktorý bol môj spolubývajúci. Keď sme už boli kompletná zostava, tak sme sa išli prejsť do parku ,kde sme si prezreli trať, ktorá nás prekvapila pretože bola zmenená. Neskôr sme sa zaregistrovali a išli sme sa na izbu prezliecť a prezuť a vyrazili sme naspäť k parku k jednej veľkej hale kde sa konala súťaž a voľné večerné korčuľovanie. Hodinu sme si krúžili okolo haly až kým sa nezotmelo a išli sme naspäť do hotela. Každý sa prezliekol, umyl a stretli sme sa na jednej izbe. Začala párty v podobe hrania kariet. Claudika mala zaujímavú náladu, dievča sa smialo ešte aj z lietajúcej muchy. Prišiel čas a každý zaľahol do postele. Ráno som sa z Adamom a Paľom vybral kúpiť raňajky do obchodu, ktorý bol hneď oproti nášho hotela. Keď sme mali nakúpené, dohodli sme sa že zbehnem po fľašu s vodou a prídem k ním na izbu. Naraňajkovali sme sa, pobalili a o pol desiatej opúšťali hotel a presúvali sa na miesto činu. Zložili sme sa na trávnatú plochu len pár metrov od štartu. Samozrejme na mňa a Claudiku prišla nervozita. Prišli prvé štarty detí až nakoniec pre Claudiku stresujúce prvý hromadný štart na 5km. Nejako sme ju upokojili. Adam s Paľom to brali úplne pozitívne a Kika tá nevedela čo ju čaká. Prišla chvíľa a s ňou aj prvý výstrel. Všetci sa rozbehli za jedným cieľom a to vyhrať. Adam a Paľo sa držali pohode o tom hovorí aj výsledok. Adam skončil na 5km tretí a odniesol si domov bronz. Paľo skončil piaty. Claudika sa držala statočne a išla pekne aj keď vravela že nie je zo sebou spokojná. Kika spadla a tak jej pretek nevyšiel a bola s toho nešťastná. Claudika skončila na 8. mieste a Kika na 10. mieste. Prišiel ďalší pretek a to 10km. tam som štartoval ja celý nervózny a tréningovo išli aj Adam a Paľo. Prišiel výstrel a ja som dostal od niekoho s korčuľov po hube no s toho som sa rýchlo spamätal a išiel som ďalej. Sústredil som sa na trať, pretože bola hlavne technicky náročná. Ako kolá ubiehali, tak som sa aj ja držal až nakoniec som prišiel na 20. mieste, Adam za mnou na 22. mieste a Paľo na 29. mieste. Ja som po preteku mal hneď skvelú náladu a tak som sa prihlásil aj na 21km pretek. Prišiel štart a ja som bol veselý pretože sa išlo skvelo, môj pôvodný plán bol sa držať z ujom Eugenom no nakoniec som zistil, že mám energie ešte viac ako som si myslel a tak som išiel dopredu. Všimol som si, že prišli aj nejaké pády a vzostupy ale každý to prežil len z malými škrabancami. Počas jazdy som si stihol všímať, že Paľo a Adam sa statočne držali s ujom Eugenom v treťom balíku. Ja som sa držal zubami nechtami, ale až také náročné to nebolo. Na 21km skončil ujo Eugen na 59. mieste, teta Janka na 94. mieste a v kategórii na 3. mieste, ujo Miro na 92. mieste, Gyuri na 90. mieste a ja na 43. mieste no medailu som si odniesol za kategóriu kde som bol tretí. Ďakujem Claudike a Kike za fotky a videa, ktoré nám robili počas preteku. Počkali sme na vyhodnotenie a vydali sme sa na cestu domov. Každý bol hladný a tak sme sa zastavili už na Slovensku v jednej reštaurácii na pizzu. Najedený a všetci šťastný sme pokračovali v našej ceste domov. Zábava gradovala, až prišla chvíľa keď Kika a Adam zaspali, Paľo sa rozbehol v rozhovore z dospelými, vraj sa bál zaspať, no nevieme prečo. A tak Claudika robila spoločnosť mne až do Košíc aj keď sme občas niekoho zobudili menším prepadom a Paľovi brali stovku, no ale aj tak sme to prežili. Prišli sme do Košíc a poďakovali ujovi Mirovi, že nás bezpečne doniesol domov. Rozvoz ostatných sme už urobili ujo Eugen a Ja. Bol to pekný a pre niekoho úspešný víkend. Ďakujem Claudike za spoločnosť v aute a ďakujem ostatným za spoluprácu. Mohli by sme si takéto víkendy zopakovať aj častejšie. Stalo to za to.

Danny